12-15 rokov
Základným úsilím tohto obdobia je snaha porozumieť správaniu človeka, správaniu ľudstva všeobecne, v minulosti a v súčasnosti. Je charakteristické úplne novou psychologickou črtou: cítiť lásku voči niekomu, koho nikdy nestretli – abstraktná láska, ktorá neočakáva nič späť. Majú veľký záujem o históriu ľudstva. Je to obdobie budovania si nezávislosti od rodiny a zároveň prepájanie sa so širším sociálnym svetom, obdobie formovania spoločenského človeka, sociálnej bytosti. Jeho hlavné príznaky: výrazné fyzické zmeny – viditeľné i neviditeľné, búrlivé emócie, stav očakávania, potreba sebavyjadrenia, sklon k tvorivej práci, potreba posilniť sebavedomie, problémy so sústredením pri kognitívnych činnostiach, potreba nezávislosti a zároveň byť súčasťou skupiny.
„Pomôžte nám, aby sme to zvládli sami“
V tejto fáze rozpoznáme senzitívne obdobie vývinu u adolescentov v ich potrebe niekam patriť, byť súčasťou skupiny (najmä 12. – 14. rok), prejavujú sociálnu moc/sociálnu hierarchiu, majú zmysel pre morálku (jednotlivca a spoločnosti), uznávajú sociálnu spravodlivosť/pomoc spoločnosti. Učia sa byť dospelým, ich role dospelého jedinca v spoločnosti. Vyjadrujú sa umením (výtvarné, hudobné, divadelné), utvárajú si vlastnú identitu a sociálnu rolu. Prejavujú intímne vzťahy. Potreba niekam patriť a spôsob ako sa prejavujú, nemusí nutne odzrkadľovať ich identitu, teda kým sú. Svojimi prejavmi (oblečenie, hudba, priatelia, aktivity) pozorujú, experimentujú a tvoria si vlastnú identitu. Preto je dôležité, v akom prostredí sa pohybujú.
Ich študijné a pracovné plány majú byť dané len rámcovo. To, čo robia, im musí dávať zmysel. To znamená prepojiť štúdium s reálnym bežným životom. Cieľom je výuku rozširovať, nie obmedzovať (napr. učebnými osnovami). Štúdium (učenie sa) má byť reakciou na potrebu vzdelanosti. Je to taký spôsob vzdelávania, pri ktorom sa prepájajú teoretické vlastnosti s praktickým uplatnením. Učenie tak dáva zmysel, a to je najdôležitejší moment pre túto vekovú skupinu. (Montessori, 2004)
Skúmam, ako funguje spoločnosť a ako sa stať jej prospešným členom.
Cieľom učiteľa pri sprevádzaní dospievajúcich je, aby mladý človek dosiahol uvedomenie si svojho jedinečného potenciálu, ktorého rozvojom môže prispieť k rozvoju spoločnosti. To znamená, aby rozpoznal svoje vlastné vnútorné hodnoty (napr. talenty a zručnosti, schopnosti), aby si vybudoval schopnosť prispôsobiť sa stále sa meniacim podmienkam okolo seba a na základe toho dokázal robiť dobré rozhodnutia. (Montessori, 2004)
